Pri predpisovaní liekov musí lekár postupovať v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku (SPC), ktorý schvaľuje štátna autorita – Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL). Pri registrácii lieku na našom území tak ŠÚKL určí, či bude mať daný liek aj nejaké obmedzenie predpisovania.

Ale neboli by sme to my, keby sme si predpísané bezpečnostné obmedzenia ešte viac neskomplikovali. Ak je liek hradený z verejného zdravotného poistenia, pri jeho predpisovaní musia lekári dodržať aj tzv. preskripčné a indikačné obmedzenia, ktoré nad rámec SPC určuje Kategorizačná komisia Ministerstva zdravotníctva (MZ SR).

Preskripčným obmedzením (PO) je určené, ktorý lekár (s ktorou špecializáciou) môže daný liek predpísať, indikačné obmedzenie (IO) určuje, na aké ochorenie (stavy, príznaky) môže byť daný liek predpísaný. Na prvý pohľad sa zdá, že to má svoje opodstatnenie, kým sa na túto problematiku a spôsob, akým sú určené predovšetkým preskripčné obmedzenia nepozrieme bližšie. V praxi sa totiž dlhoročne stretávame s nezmyselne až absurdne nastavenými podmienkami úhrad liekov.

Lekári v mnohých špecializáciách sa dlhoročne sťažujú na nelogicky nastavené preskripčné obmedzenia, ktoré ich aj pri bezpečných liekoch, s minimálnymi potenciálnymi nežiadúcimi účinkami a nevýznamnými liekovými interakciami nútia posielať pacientov k rôznym špecialistom, aby im ten-ktorý liek mohol byť predpísaný. Príkladov by sa dalo nájsť veľa.

–        Príklad 1: Algeziológ je lekár, ktorý sa venuje liečbe a zvládnutiu bolesti rôzneho charakteru a pôvodu. Je absurdné, že tento špecialista, u ktorého by mali mať pacienti zabezpečenú komplexnú liečbu bolesti, nemôže predpísať s úhradou poisťovne niektoré lieky na neuropatickú (nervovú) bolesť. Na predpis napr. pregabalínu musí pacienta odoslať ku neurológovi, hoci presne vie čo tento pacient potrebuje a má na to kompetenciu mu daný liek predpísať. Ale pre preskripčné obmedzenie to urobiť nemôže, resp. môže tento liek pacientovi predpísať len na plnú úhradu pacienta.

–        Príklad 2: Závratové stavy sú pomerne častými, zvyčajne akútne vzniknutými stavmi, s ktorými sa lekári vo svojich ambulanciách alebo na urgentných príjmoch stretávajú prakticky na dennej báze. Jeden z liekov, ktorý je určený a široko používaný na liečbu závratov je pomerne lacný, bezpečný a je žiadúce, aby bol pacientom s týmito stavmi predpísaný čo najskôr po vzniku ťažkostí. Liek má však preskripčné obmedzenie, čo v praxi znamená, že pacient musí byť vyšetrený príslušným špecialistom, aby mal liek predpísaný s úhradou zdravotnej poisťovne.

–        Príklad 3: Liek na herpetické infekcie (napríklad pásový opar) môže byť v 400 mg tabletkách predpísaný akýmkoľvek lekárom (bez preskripčných obmedzení). Ale ten istý liek v 200 mg tabletkách (nižšej dávke), môže byť predpísaný len niektorými špecialistami. Paradoxne infektológ medzi nimi nie je.

–        Príklad 4: Chirurgické disciplíny sú samostatnou kapitolou, zdá sa, že Ministerstvo zdravotníctva dlhodobo ignoruje fakt, že aj chirurgovia sú špecialistami, ktorí by sa okrem operácií radi postarali o pacientov lege artis a napríklad pri žlčníkových kameňoch predpísali aj indikovanú liečbu, nie len diétu a sucháre.

Absurdnosť celej situácie dokresľuje fakt, že v podmienkach hospitalizácie sa nikto preskripčnými obmedzeniami nezaoberá. V denno-dennej praxi sa každý lekár, či už s atestáciou, alebo bez nej, na akomkoľvek oddelení, stretáva so situáciami, kedy potrebuje pacientovi akútne znížiť tlak krvi, hladinu cukru, tíšiť bolesť, alebo podať liek proti zápche a spraví to, bez ohľadu na preskripčné obmedzenia liekov. Až momentom prepustenia z nemocnice nastáva situácia zháňania kódov špecialistov, aby mohol mať pacient predpísané lieky „na domov“.

V ambulantnom sektore sú lekári v očiach Kategorizačnej komisie MZ SR zrejme nesvojprávni jedinci, ktorí sú, napriek atestácii, rokom skúseností a erudície nútení posielať kvôli predpisu aj banálnych liekov k iným špecialistom. To vedie často k oddialeniu nasadenia potrebnej liečby, nadbytočným  návštevám ambulancií špecialistov a zbytočnému zaťažovaniu systému ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Lekári našťastie disponujú zdravým rozumom a v praxi, v snahe pomôcť pacientom tento stav často obchádzajú čarovnou možnosťou predpísať liek na plnú úhradu pacienta (jednoduchým zašktnutím kolónky „hradí pacient“ pri zadávaní receptu) a situácia je vybavená. Na pacientov je tak prenášaná finančná záťaž, ktorú by znášať nemali a nemuseli, ak by boli odstránené prekážky v podobe nezmyselných preskipčných obmedzení.

Nemôžme sa teda tváriť, že zámerom Kategorizačnej komisie pri tvorbe preskripčných obmedzení je bezpečnosť pacientov. Preto sme do parlamentu predložili návrh novely zákona, ktorý tieto preskripčné obmedzenia upravuje. Z takmer 2000 liekov s preskripčnými obmedzeniami je zhruba 800 takých, ktorých balenie je relatívne lacné, do 20 eúr. To sú práve tie najčastejšie lieky, pre ktoré posielajú ambulantní lekári pacientov k ďalším špecialistom. Našou zákonnou úpravou chceme Kategorizačnú komisiu zaviazať, aby zrušila všetky preskripčné obmedzenia v tejto skupine liekov, ak samozrejme preskripčné obmedzenie nevyžaduje súhrnná charakteristika vlastnosti lieku (SPC).

Sme presvedčení o tom, že nami navrhovanou úpravu nedôjde k žiadnemu ohrozeniu zdravotného stavu pacientov, keďže lekári samostatne poskytujúci zdravotnú starostlivosť sú dostatočne erudovaní nato, aby dokázali v rámci svojho vzdelania a skúseností kompetentne rozhodnúť o nasadení indikovanej liečby.

Slobodná voľba lekára sa v dnešnej dobe stala skôr fikciou, pacienti sú radi, ak sa k nejakému špecialistovi, po niekoľkých mesiacoch čakania, vôbec dostanú. A kým čakajú, čakajú bez indikovanej liečby, alebo s liečbou, ktorú si zaplatili na plnú úhradu. Navrhovanou úpravou chceme docieliť, aby pacienti neboli naďalej preháňaní po rôznych ambulanciách kvôli predpisu liekov.

Mohli by sa tým ušetriť finančné zdroje, ktorými by sme mohli kompenzovať prípadné navýšenie výdavkov na predpísané lieky. Po určitom skúšobnom období, kedy by sa vyhodnotili ekonomické dopady danej reformy, by sme mohli pristúpiť k ďalšiemu uvolňovaniu preskripčných obmedzení tak, aby sa do tejto kategórie dostali aj ďalšie molekuly, napr. epi-pen pre alergikov.

Našim cieľom je umožniť lekárom čo najkomplexnejšie postarať sa o svojich pacientov, zamedziť oddialeniu nasadenia indikovanej liečby a zbytočným návštevám špecialistov.