Za posledných desať rokov sa prostriedky v systéme takmer zdvojnásobili – z 4,2 miliardy eur v roku 2014na 8,8 miliardy eur v roku 2024. Napriek tomu sa slovenské zdravotníctvo stále borí s tými istými problémami: dlhé čakacie lehoty, nezriadené poplatky, rôznorodá kvalita služieb, chýbajúce registre, nedodržiavanie zásad medicíny založenej na dôkazoch, nedostatok sestier, chýbajúca generačná výmena lekárov, rozdrobené a zadlžené nemocnice, nerozvíjajúca sa sieť následnej a dlhodobej starostlivosti, bezvýsledná prevencia a predovšetkým absencia jasných a na skutočnej potrebe založených cieľov.

Peniaze prichádzajú, ale výsledok ostáva biedny (Tab. 1). Hlavným problémom zdravotníctva je naďalej zlá distribúcia zdrojov v systéme, ktorá okrem iného umožňuje zameriavanie sa na ekonomický profit, pred záujmami pacientov. Túto zlú distribúciu zdrojov predložený rozpočet nijako nekultivuje. Fakticky je rozpočtom, ktorý si draho kupuje sociálny zmier v rezorte a betónuje zotrvačnosť chýb a zaužívaných procesov.

Tab.1: Porovnanie výkonnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku, v krajinách V3 a priemerom 14 najvyspelejších krajín EÚ.

Platba za poistencov štátu. Nekonečný príbeh brzda-plyn.

Rozpočet na zdravotníctvo už nemôže počítať s fixným percentom za poistencov štátu, pretože vládna koalícia toto fixné percento (5% z priemernej mzdy spred 2 rokov) zmenila na dofinancovanie sektora cez poistencov štátu podľa potreby systému. Na rok 2026 vláda zastropovala sumu za poistencov štátu na 2,05 miliardy eúr, čo v praxi znamená, že na zdravotnú starostlivosť sa budú skladať predovšetkým ekonomicky aktívne osoby (77 % všetkých zdrojov bude od ekonomicky aktívnych osôb, pre porovnanie v roku 2023 to bolo len 70%).

Vládna koalícia navýšila povinné zdravotné odvody ekonomicky aktívnym osobám už na 16 percent, ale zároveň naplánovala, že časť takto vybraných zdrojov vo výške vyše 600 miliónov eúr použije na konsolidačné opatrenia mimo rezortu zdravotníctva. Pracujúci na Slovensku a ich zamestnávatelia môžu mať tak oprávnene dojem, že bohato dotujú solidárny systém, ale dostávajú zato stále rovnako mizerné služby.

Ak už došlo k navýšeniu povinných zdravotných odvodov do zdravotníctva, mohol tu byť priestor aspoň pre ekonomicky aktívne osoby dať napríklad to 1 percento odvodov do pripoistenia, aby za svoje zdroje mali určité výhody. Žiaľ nestalo sa tak, vláda im to jedno percento a ešte násobne viac berie na iné priority v rozpočte.

Kam pôjde najviac peňazí? Rozpočet na rok 2026 má niekoľko jasných priorít:

• Mzdy zdravotníkov porastú o 14 %, čo predstavuje približne 280 miliónov eur navyše. Takéto navyšovanie platového ohodnotenia zdravotníkov ide nad rámec ekonomických možností krajiny a treba jasne povedať, že aj na úkor iných zamestnancov v školstve, sociálnych zariadeniach a inde. Je to dlhodobo neudržateľný proces a je nevyhnutné valorizáciu platov zdravotníkov udržateľne upraviť.
• Investície do nemocníc sa majú zvýšiť na 726 miliónov eur, pričom cieľom je modernizácia zastaranej infraštruktúry. Po rokoch, kedy iba rástol investičný deficit v nemocničných zariadeniach, je to pozitívny krok. Zato však nemôžeme pochváliť iba súčasnú vládu. Tá „rozostavala Slovensko“ z peňazí, ktoré jej v Pláne obnovy a odolnosti vybavila predchádzajúca vláda. Ešte podstatnejšie ako začať s výstavbou veľkých nemocničných projektov bude, ako nájsť dostatočné finančné zdroje na dostavanie stavieb, ktoré sa práve rozbehli (Martin, Banská Bystrica, Prešov, prípadne aj Vajnory) a ktorých výstavba bude kulminovať vo volebnom roku 2027.
• Výdavky na lieky stúpnu o 149 miliónov eur, čo síce pomáha pacientom, ale zároveň si vyžaduje prísnejšiu liekovú politiku a kontrolu efektivity. Za posledné obdobie sa do systému kategorizovaných liekov nedostávali nové inovatívne molekuly a v tejto oblasti máme stále čo doháňať aj v porovnaní s našimi najbližšími susedmi. Treba tu poznamenať, že liečebné postupy vo viacerých špecializáciách, vrátane onkológie nie sú dostatočne riadené odbornými spoločnosťami a nie vždy zodpovedajú postupom medicíny založenej na dôkazoch. Chýba nám kontrola, pravdivé registre, jasné pravidlá na financovanie drahých liekov.
• Prevádzkové náklady nemocníc dosiahnu 3,74 miliardy eur. Okrem osobných nákladov rastú výrazne náklady aj na tovary a služby, o 322 miliónov, čo je nárast až o 28 percent. Pritom treba poznamenať, že výkony nemocníc ešte stále zaostávajú za predkovidovým obdobím. Náklady nemocníc rastú, ale výkony stagnujú. Podľa vyjadrení ministerstva zdravotníctva, sú za tento nárast zodpovedné aj nákupy pre nové nemocnice vo výstavbe. Je urgentné pozrieť sa na ceny tovarov a služieb, za ktoré sa nakupuje drahý zdravotnícky materiál a technika. Potrebujeme sa opäť vrátiť k porovnávaniu cien, napríklad k našim západným susedom. A samozrejme centrálne obstarávať.

Zmeny politík. Na zmenu politík je vyčlenených spolu 186 miliónov eúr.

Táto položka v rozpočte je veľkým sklamaním. So zmenami politík sa počíta iba pri liekoch – 99 miliónov je vyčlenených na kategorizáciu nových liekov, na jednodňovú zdravotnú starostlivosť je nasmerovaných 24 miliónov eúr a na transfúzne lieky 14 miliónov eúr. Žiadne zásadné zmeny politík sa podľa hlavnej knihy rozpočtu nebudú diať. A to je pri rastúcich problémoch nášho zdravotníctva trpké zistenie, za ktoré môže neschopnosť strany Hlas kompetentne viesť rezort zdravotníctva.

Úspory v rozpočte zdravotníctva. Sú naplánované na 232 mil.

149 miliónov sa má ušetriť na spätných platbách a rozdieloch pri prečerpaní stanovených limitov od farma-firiem za obdobie 2018-2022 a zároveň sa má ušetriť na ústavnej zdravotnej starostlivosti 64 miliónov eúr, nepíše sa však na čom. Takto nastavené úsporné opatrenia nie sú vôbec ambiciózne, spätné platby pri MEA zmluvách sú samozrejmosť a nedefinované šetrenie na nemocniciach v objeme 64 miliónov je pri produkcii ročného dlhu štátnych nemocníc v objeme vyše 200 miliónov eúr smiešne.

Viac peňazí ≠ viac zdravia. Toto je veta, ktorú si slovenské zdravotníctvo potrebuje pripomínať častejšie.

Aj keď rozpočet rastie, systém je naďalej preťažený a neefektívny. Duplicitné vyšetrenia, preplácanie liekov bez jasnej evidencie účinku, nevyužité nemocničné kapacity, predražený zdravotnícky materiál – to všetko sú zdroje, ktoré sa dajú využiť inak.

Odhady hovoria, že len efektívnejším manažmentom nemocníc a spájaním oddelení by sme dokázali ušetriť približne 200 miliónov eur ročne. Ďalšie rezervy sa skrývajú v liekovej politike a nákupoch. Ak by sa z kategorizácie vyradili lieky bez dôkazov účinnosti, ušetriť by sa dalo ďalších 100 miliónov. Centralizované obstarávanie nemocníc by mohlo priniesť zľavy z objemu až do výšky 200 miliónov eur.

Tieto úspory by sa dali presmerovať do generačnej výmeny personálu, digitalizácie či zmysluplnej prevencie a následnej a dlhodobej starostlivosti.

Kde potrebujeme zmenu myslenia?

Slovenské zdravotníctvo je dnes v bode, kde nestačí len správne rozdelenie peňazí, ale potrebujeme celkovú zmenu prístupu všetkých zainteresovaných subjektov. Rozpočet 2026 nabáda pokračovať v starých zvykoch – kupovať drahé prístroje bez plánu, preplácať lieky bez dôkazov, či udržiavať nemocnice, ktoré sú poloprázdne. Základom musí byť riadenie na základe dát, nie dojmov.
Bez presných informácií o tom, koľko vyšetrení je duplicitných, koľko pacientov sa dá liečiť ambulantne namiesto hospitalizácie, či koľko personálu reálne potrebujeme, sa nedá hovoriť o efektívnosti.

Digitalizácia v zdravotníctve sa preto nemôže zastaviť pri elektronickom predpise liekov. Potrebujeme prehľadné a prepojené systémy, ktoré umožnia robiť rozhodnutia na základe dôkazov – od ministerstva až po ambulancie a nemocnice.

Záver: viac zodpovednosti, menej alibizmu.

Rozpočet zdravotníctva na rok 2026 je rekordný, no pozitívne kroky pre pacienta sa pre chýbajúce systémové zmeny nedajú očakávať.